Smutné tváre železničiarov

18. marca 2011, jurajvarga, politika

To bolo recí premierky a ludi v jej poradnom portfoliu, ze 5000 zelezniciarov neskonci na ulici, ze prejdu do inych zamestnani. Ano ako sme si uz mohli zvyknut niektore premierkine slova su tazka SF a to nie je San Francisko ale sajns fiksn.Viete niekedy nemozno upriet priemierkinu uprimnost, ale mohla by v sebe najst tu zodpovednost, ze okrem emotivnych prejavou, byt aj politckou silneho slova.
Dnes urady prace jasne hovoria, ze ziadne specialne rekvalifikacne kurzy nie su pripravene, preto je namieste otazka, kde sa uplatni clovek, 50-tnik ktory 20-30 rokov robi na zeleznici?? Isteze nezijeme v komunizme a ludia sa musia o seba starat, lebo stat sa o nich starat nemoze, ale ked si predstavime, ze takyto ludia v regionoch castokrat najviac zaostalych severu a vychodu, pridu na urad prace a maju sutazit o zamestnanie s mladymi,silnymi  a akcnymi ludmi, ktorých predpoklady byt zamestnani su ovela lepsie, nakolko zamestnavatelia v niektorych pripadoch nevyzaduju az tak velke skusenosti, je ich sanca najst si pracu strasne mala.

V tomto pripade ide len uz len o smutne potvrdenie jednoho z dalsich fatalnych rozhodnuti tejto vlady, pretoze sucasna vlada vidi cisla a teorie restrukturalizacie podniku, ale kto chce reformovat, ale  kto chce reformovat musi vidiet na konci vzdy cloveka.

Ale aspon vhodne napasovanym odstupnym, ktore dufam sa podari legislativne upravit tak, aby to vladu vela nestalo a dalsim pol rokom platenia podpory v nezamestnanosti. Vsetci si najdu pracu, ved pri momentalnom stave zamestnanosti to nie je problem, nie?