Veľa ľudí sa vo svojich blogoch športu až tak nevenuje, no ja by som nejakých tých pár postrehov tu rozprestrel. Nepatrím k najväčším fanúšikom futbalu, ale to treba chápať, že nechodím na stretnutia, ktoré sa hrajú mimo Slovenska a ak mal by som byť úprimný ani do Žiliny si cestu nemeriam. Keď nám aj to po veľkých komplikáciách umožnil SFZ a ešte pár dobrodincov na to napojených pozerať zápasy našej reprezentácie v televízií, nepohrdnem tejto možnosti a dosť často si k televíznemu prijímaču sadnem a nechám sa s nemalou trochou nervozity unášať pravým futbalovým duchom.
Často počúvam vo svojom okolí hodnotenia a prívlastky na výkon našej reprezentácie a hlavne po nevydarenom výkone je ich viac a vyznejú silnejšie. Tak je treba si povedať, že princípy fanúšikovskej logiky nám nepustia a preto človek dokáže viac lamentovať a nadávať ako chváliť a ospevovať. Kritika je niekedy oprávnená ale často krát podšitá emóciami a dovolím si tvrdiť nadmiernym očakávaním. Veď úprimne si treba zmerať každý zápas a dať k nemu vecný a nesubjektívny komentár. Posledná veta je však bezbrehá utópia, lebo myseľ aj toho najvecnejšieho odborného kritika bude podliata národným cítením, ktoré je však nemálo nevyhnutné. No aj napriek tomu dokážeme aj toto.
Jerevanské poučenie nám ukázalo zlý deň nášho objektívne kvalitnejšieho týmu, alebo len jeho psychický kolaps, ktorý si arménsky tím nič iným len nebojácnosťou a väčším nasadením od nás vypýtal?
Neviem, ale futbal okrem skutočného loptového umeniam, je silno podkutý aj psychikou, takže vlastne skoro ako v každom športe vo futbale a aj v ostatných teamových športoch, hra psychický stav veľmi dôležitú úlohu. Je to neviditeľný hráč, ktorý vytvára dojem, že jedno mužstvo má 13 hráčov a druhé len 9.
Aj v Arménsku som ten pocit mal. Boli chvíle ako keby arménsky tím mal len v ich obrannom pásme 11 hráčov a dvoch ešte pripravených rýchlo utekať a hroziť z rýchlych protiútokov. No treba povedať, že hráčov bolo presne toľko koľko má byť len jednoduchosť a naša nemohúcnosť nás porazili. Arméni boli lepší len preto, že sme im to dovolili, lebo nemôžem a ani nechcem si pripustiť, že naše mužstvo nie je kvalitnejšie. Dovolili sme im hrať ich víťazní štýl ale hlavne dovolili sme nám nehrať ten náš. Chýbalo tam veľa aspektov z hry, na ktorú máme. a ktorú vieme.
Ja futbalový laik si myslím, že nás porazil náš vlastný rozum, ktorý dovolil nemohúcnosti vyhrať nad futbalovým umom.
Celá debata | RSS tejto debaty